Ning-sia (Ningxia)
|
Správna jednotka |
autonómna oblasť |
|
Správne stredisko |
Jin-čchuan (Yinchuan) |
|
Počet obyvateľov |
6 100 000 |
|
Rozloha |
66 400 km2 |
|
Hustota osídlenia |
92 obyvateľov / km2 |
|
Letiská |
Yinchuan Hedong Airport |
|
Vládna webstránka |
Autonómna oblasť Ning-sia leží pozdĺž západnej časti Žltej rieky. Zo severu hraničí s Vnútorným Mongolskom, na východe leží provincia Šen-si, na juhu provincia Kan-su. Územie bolo súčasťou historickej Hodvábnej cesty spájajúcej Čínu so strednou Áziou a Európou. Ning-sia je po provincii Čching-chaj druhým najmenším administratívnym celkom so šesť miliónovou populáciou, z čoho tvorí asi jednu tretinu národnostná menšina Chuej (Hui) praktizujúca islamskú vieru.
Profil územia je dlhý, pretiahnutý zo severu na juh v dĺžke asi štyristopäťdesiat kilometrov, šírka je len asi dvestopäťdesiat kilometrov. Ning-sia leží v suchom podnebí, s veľmi vysokým slnečným svitom až tritisíc hodín za rok.
Región má bohaté zásoby nerastných surovín - uhlie, sadrovec (4,5 miliárd ton), ropu, zemný plyn, kremenné pieskovce, tantal (osemdesiat percent čínskych zásob), baryt.
|
|
Jednotka |
2007 |
Poradie1 |
2006 |
Index 2007/2006 (%) |
|
Hrubý domáci produkt |
mld. RMB2 |
88,92 |
29 |
71,08 |
25,10 |
|
Hrubý domáci produkt / obyvateľ |
RMB2 |
14 649 |
19 |
11 847 |
23,65 |
|
Inflácia (Index spotrebiteľských cien) |
% |
5,4 |
|
1,9 |
|
|
Celkové investície zahraničných podnikov |
mld. USD |
2,2 |
30 |
4,4 |
-50,00 |
|
Počet registrovaných podnikov s PZI |
- |
285 |
29 |
375 |
-24,00 |
|
Export |
mld. USD |
1,09 |
29 |
0,94 |
15,96 |
|
Z toho zahraničných investorov |
0,13 |
29 |
0,16 |
-18,75 |
|
|
Import |
0,50 |
29 |
0,49 |
2,04 |
|
|
Z toho zahraničných investorov |
0,24 |
25 |
0,25 |
-4,00 |
|
|
Vlastníctvo/100 mestských domácností |
- |
|
|
|
|
|
Automobil |
ks |
1,60 |
26 |
0,93 |
72,04 |
|
Počítač |
ks |
29,57 |
30 |
26,41 |
11,97 |
Poznámky: 1 regionálne poradie v rámci Číny: 1 je najvyššie a 31 je najnižšie; 2 v bežných cenách
Výška hrubého domáceho produktu predstavuje len zanedbateľnú časť na celoštátnej ekonomike. V roku 2007 dosiahla hodnota takmer osemdesiatdeväť miliárd yuanov, čo znamená rast dvadsaťpäť percent oproti predchádzajúcemu roku.
Vzhľadom na veľké surovinové zdroje, medzi kľúčové odvetvia miestnej ekonomiky patria uhoľný priemysel, hutníctvo (hliník, kovové a nekovové zliatiny - tantal, niób, berýlium), chemický priemysel (výroba PVC, syntetického amoniaku a močoviny), textilný priemysel (spracovanie vlny), potravinárstvo a výroba papieru.
Zavlažovací systém napojený na Žltú rieku prináša pre región dobre rozvinutý poľnohospodársky sektor, ktorý získal povesť "oáza v púšti". Pestuje sa najmä ryža, pšenica, kukurica, fazuľa, cukrová repa a ovocie (melóny, hrozno, jablká). Veľmi dobré podmienky vytvorili z tohto územia najväčšiu pestovateľskú plochu pre Kustovnicu čínsku (Goji alebo Wolfberry).
Japonsko, Austrália a USA sú hlavní obchodní partneri. Celková hodnota dovozu a vývozu dosiahol 1,59 miliárd USD, čo znamená oproti roku 1997 sedemnásobný skok. Podstatnú časť dovozu tvoria kaučuk, chemické výrobky, minerálne kovy. Na export smerujú ferozliatiny, horčík, tantal, kašmír, vysokočisté striebro.
Prílev zahraničných investícií do tejto časti Číny je skôr raritou. Do roku 2007 dosiahli kumulované zahraničné investície 2,2 miliardy USD, pričom bol dokonca zaznamenaný pokles o päťdesiat percent oproti roku predtým. Hongkong je najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, zodpovedá približne štvrtine kontrahovaných investícií. Ďalšie významné kapitálové zdroje priniesli Kanada a Japonsko.
Hospodársky významné mestá:
Jin-čchuan (Yinchuan)
- petrochémia, chémia, strojárstvo, textil, stavebné materiály, potravinárstvo, elektronika, meracie prístroje, farmácia
- poľnohospodárske výrobky (ovocie, obilie)
Š'-cuej-šan (Shizuishan)
- metalurgia (spracovanie tantalu, berýlia, nióbia), ťažba uhlia
- chémia (kyanamid, hnojivá, karbón), petrochémia