Beijing (Peking)
|
Správna jednotka |
samosprávne mesto |
|
Počet obyvateľov |
16 330 000 (2007); z toho 12,13 mil. s trvalým pobytom |
|
Rozloha |
16 808 km2, z toho mestská zóna 750 km2 |
|
Hustota osídlenia |
995 obyvateľov / km2; z toho mestská zóna 22 394 obyvateľov / km2 |
|
Letiská |
Beijing Capital International Airport, Nanyuan Airport, Xijiao Airport, |
|
Vládna webstránka |
Politické a kultúrne centrum krajiny s bohatou históriou, cisárskou a modernou architektúrou, plné kontrastov a dynamiky. Po Šanghaji druhá najväčšia populácia. Peking je jedným zo štyroch miest pod priamou správou ústrednej vlády, ktoré získali rovnocennú ekonomickú a správnu autonómiu ako provincie.
Územie je zo západu a severu obkolesené horami vo výške od 1000 do 1500 metrov, samotná metropola ale leží na rovine a predstavuje len necelých päť percent z celkovej rozlohy. Severne od mesta sa tiahne Čínsky múr. Na juhovýchode hraničí s prístavným mestom Tchien-ťin, kde do Pochajského zálivu (Bohai Bay) ústí druhý najväčší čínsky tok - Žltá rieka. Najvyšší vrch Mount Dongling sa vypína v nadmorskej výške 2303 metrov, ležiaci v Západných horách (Si-šan) na hranici s provinciou Che-pej. Prebiehali tam napríklad cyklistické závody počas Letnej olympiády 2008.
Peking má mierne kontinentálne podnebie, charakterizované horúcim a vlhkým letom, studenou a suchou zimou, krátkym jarným a jesenným obdobím. Región je jednou z najviac daždivých oblastí severnej Číny. Napriek pomerne vysokému zalesneniu severných horských oblastí (okolo 70 %), prach z erózie púští v severnej a severozápadnej Číne je príčinou sezónnych piesočných búrok.
Medzi hlavné nerastné suroviny v okolí Pekingu patria uhlie, železná ruda, zlato, molybdén, stavebné materiály ako vápenec, mramor, diopsid atď. Doteraz je v prevádzke niekoľko menších uhoľných baní s trendom eliminovať ich úplne.
|
|
Jednotka |
2007 |
Poradie1 |
2006 |
Index 2007/2006 (%) |
|
Hrubý domáci produkt |
mld. RMB2 |
935,33 |
10 |
786,10 |
18,98 |
|
Hrubý domáci produkt / obyvateľ |
RMB2 |
58 204 |
2 |
50 467 |
15,33 |
|
Inflácia (Index spotrebiteľských cien) |
% |
2,4 |
0,9 |
||
|
Celkové investície zahraničných podnikov |
mld. USD |
87,6 |
9 |
69,7 |
25,68 |
|
Počet registrovaných podnikov s PZI |
- |
13 237 |
8 |
12 064 |
9,72 |
|
Export |
mld. USD |
48,93 |
7 |
37,95 |
28,93 |
|
Z toho zahraničných investorov |
21,70 |
8 |
16,65 |
30,33 |
|
|
Import |
144,07 |
3 |
120,08 |
19,98 |
|
|
Z toho zahraničných investorov |
27,82 |
4 |
22,31 |
24,70 |
|
|
Vlastníctvo/100 mestských domácností |
|||||
|
Automobil |
ks |
19,85 |
1 |
18,14 |
9,43 |
|
Počítač |
ks |
91,62 |
2 |
95,70 |
-4,26 |
Poznámky: 1 regionálne poradie v rámci Číny: 1 je najvyššie a 31 je najnižšie; 2 v bežných cenách
Peking je strategický dopravný uzol s niekoľkými železničnými traťami s južným smerovaním na Šanghaj, Kanton a Hongkong; severná vetva spája bývalé Mandžusko, Mongolsko, Rusko a Severnú Kóreu; západná vetva končí v uhoľných panvách Vnútorného Mongolska a provincie Šan-si. V roku 2008 bola otvorená najväčšia železničná stanica v Ázii (Beijing South Railway Station), z ktorej vychádzajú vysokorýchlostné vlaky Siemens-Velaro na stodvadsať kilometrov dlhú trať do Tchien-ťinu za rekordných tridsať minút.

Medzinárodné letisko je najväčšie čínske a druhé najrušnejšie letisko vo svete so 150 miliónmi pasažierov v roku 2008. Letecká sieť pokrýva všetky provincie a regióny, spája Viedeň, Frankfurt alebo Mníchov. Objem prepraveného tovaru dosiahol 1,4 milióna ton, tým sa stalo druhé najvyťaženejšie letisko po Šanghaji (2,6 milióna ton).
Z Pekingu vychádza jedenásť národných diaľnic a deväť rýchlostných ciest. Vnútorná mestská doprava sa skladá zo šiestich cestných okruhov. Súčasné metro má osem liniek s dĺžkou cez dvesto kilometrov, pričom do roku 2015 by sa malo sieť rozšíriť na 561 kilometrov so štyristodvadsať stanicami.
Peking je známy ako dôležité medzinárodné výstavné a konferenčné centrum. V roku 2005 bolo konaných takmer sedem tisíc medzinárodných konferencií a cez tristo medzinárodných výstav. Medzi najvýznamnejšie výstaviská patria China International Exhibition Centre a China National Agricultural Exhibition Center. Od roku 2009 je otvorené najväčšie domáce kongresové centrum China National Convention Center, ktoré sa nachádza v bývalom olympijskom areáli.
Peking je najväčšia základňa pre vedecký a technologický výskum, sídli tu Chinese Academy of Science a veľa ďalších špičkových univerzít, vedeckých a výskumných inštitúcií. Medzi inými napríklad Zhongguancun Science and Technology Park, známy ako Silicon Valley, od marca 2009 vládou transformovaný na Národný inovačný park.
V roku 2007 predstavoval hrubý domáci produkt 935,33 miliárd yuanov, prepočet na obyvateľa dosiahol výšku 58 204 yuanov. Sektor služieb sa na pekingskej ekonomike podieľal najviac, a to objemom 72,1 %; z toho finančné služby, veľkoobchod a maloobchod, služby v oblasti informačných technológií tvorili 13,8 %, 9,4 % a 9,2 % z hrubého domáceho produktu. Finančné služby zaznamenávajú najrýchlejší rast, v spomínanom roku vyskočili o 22,3 %.
Priemyselnej výrobe dominuje ťažký priemysel a veľké podniky, ich podiel na hrubej priemyselnej výrobe predstavoval 84,4 %, resp. 76,3 %. Hlavná priemyselná výroba je zameraná na telekomunikačné zariadenia, dopravné prostriedky, chemikálie, stroje, hutníctvo a výrobu potravín. O rok neskôr prekročil Peking triliónovú hodnotu HDP (1048,8 miliárd yuanov) a rast hospodárstva klesol z priemernej úrovne 12,4 % v rokoch 2002-2007 na deväť percentnú úroveň. V prvých troch mesiacoch 2009, ekonomika napriek svetovej kríze zaznamenala síce ďalší nižší rast, ale naďalej slušných 6,1 %.

Na mestskej ekonomike sa výrazne podieľa automobilový priemysel s produkciou autobusov, osobných a nákladných vozidiel. Najväčšia pekingská automobilka Beijing Automotive Industry Holding založila spoločné montážne závody s firmami Hyundai a DaimlerChrysler. Domáci líder vo výrobe ľahkých nákladných vozidiel Foton vytvoril s americkým výrobcom naftových motorov Cummins závod na výrobu štyristo tisíc motorov v ročne. Najvýznamnejšie firmy z elektronického sektoru zastupujú Semiconductor Manufacturing International Corporation, Beijing Oriental Electronics, Nokia a Lenovo.
Peking zvýšil v roku 2007 export o dvadsaťdeväť percent na 48,9 miliárd dolárov, z toho takmer polovica objemu pochádzala od zahraničných firiem. Najdôležitejším exportným trhom bol Hongkong, nasledovaný USA a Japonskom, kým dovoz bol hlavne z Japonska, Nemecka a USA. Najväčšie vývozné komodity zahrňujú mechanické výrobky, odevy, elektrické spotrebiče a elektronické výrobky. Dovoz vzrástol o dvadsať percent na 144 miliárd dolárov, z čoho najsilnejší podiel majú dovoz ropy, železnej rudy, automobilov a poľnohospodárskych produktov.
Prílev priamych zahraničných investícií sa zvýšil o jedenásť percent na 5,1 miliárd dolárov, pričom väčšina (asi osemdesiat percent) smerovala do sféry služieb. Počet registrovaných zahraničných investorov dosiahol viac ako trinásť tisíc, zhruba o osemsto viac ako rok predtým. Najväčším zdrojom investícií je Hongkong, ktorého financie smerujú najmä do realitného trhu a obchodu.
Niektoré z najznámejších globálnych korporáciami, napríklad Deutsche Bank, JP Morgan Chase, General Motors, Reuters, Samsung, PricewaterhouseCoopers , McKinsey, Google, New York Stock Exchange a Nasdaq tu zriadili čínsku centrálu, alebo založili R&D centrum ako napríklad Microsoft, Motorola, Yahoo, Nestle, Bayer, Nokia, Panasonic, Intel atď. Sídlia tu medzinárodné mediálne organizácie ako Phoenix, Wall Street Journal, CNN, BBC a VOA.
Obrovská spotreba miestnych obyvateľov a turistov urobila z Pekingu jeden z najväčších spotrebiteľských trhov v Číne. Celkové maloobchodné tržby dosiahli v roku 2007 objem 380 miliárd yuanov, pričom za prvý kvartál 2009 predaj stúpol na 122 miliárd, čo predstavuje nárast o 12,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Mnohé zahraničné reťazce supermarketov vstúpili na maloobchodný trh - Wallmart, Carrefour, 7-Eleven, B&Q, OBI, Metro alebo Yokado Ito. Úspešné sú najmä domáce reťazce Hualian alebo predajca elektroniky Gome.

